Ako založiť živý plot zo smreka pichľavého.

 

     Ak ste sa niekedy predierali smrekovou mladinou, viete si dobre predstaviť, akou prekážkou môže byť hustý smrekový plot. V prípade, že sa rozhodnete pre túto alternatívu, nepotrebujete žiaden murovaný plot.

 

Smreky vyrastú tak vysoko, ako im rezom dovolíte, a po rokoch z nich dokážete vypestovať rovnako kompaktnú masu zelene ako z druhov, ktoré sa bežne na živý plot používajú.

 

Pôvodom je to americký druh smreku, ktorý sa dostal do Európy v roku 1863. Patrí medzi najrozšírenejšie pestované ihličnaté dreviny v našich končinách. Je to horská drevina rastúca vo vlasti vo výškach 2000-3000 metrov, veľmi tolerantná a prispôsobivá. Na rozdiel od iných druhov nie je až tak citlivý na znečistenie ovzdušia. Preto je vhodný do všetkých  polôh Slovenska (okrem vysokohorského prostredia) a nevyžadujú si takmer žiadnu starostlivosť.

 

Vďaka tomu, že je na našom území celkom adaptovaný, znáša našu klímu i pôdu a prakticky netrpí žiadnymi škodcami.  V posledných rokoch sa síce objavuje poškodenie podkôrnym hmyzom, ale to je v dôsledku bezzásahovosti v rezerváciách a národných parkoch celoslovenský problém.

 

Výsadba: Aby sa rastliny mohli rýchlejšie zakoreniť, pôda musí byť dobre prekyprená a jamy musia mať väčší rozmer ako koreňový bal. Vysádzajte do pôdy prípadne obohatenej lesnou hrabankou (z ihličnatého lesa, nie z listnatého) ktorá obsahuje spóry mykoríznych húb, čím im zabezpečíte ich lepšiu kondíciu na dlhšie obdobie.

                                           

Sadenice dodávame vo fólii, ktorú je potrebné pred samotným zasadením do jamy opatrne odstrániť, aby sa koreňový bal čo najmenej poškodil. Rastlina s balom sa vloží do takto pripraveného priestoru, do polovice sa zahrnie zeminou, výdatne sa zaleje. Nakoniec sa jama zasype a zem ušliape. Koreňový bal sa zhora prikryje niekoľkými centimetrami zeminy. Pôdu upravíme tak, aby sa voda zhromažďovala v okolí rastliny - vytvoríme kruhový žliabok.

 

Zavlažovanie: Dlhotrvajúce sucho je nepriateľom všetkých vždyzelených ihličnanov. Smrek pichľavý nevytvára  mohutné korene do hĺbky a jeho rozvetvené korienky sú preto viac odkázané na vlahu v bezprostrednej blízkosti rastliny. Ihličnany v nádobách na balkóne alebo terase treba zalievať aj počas teplejších zimných dní.

 

Majte na pamäti, že smrek pichľavý je suchomilnejší ako smrek obyčajný, preto to so zavlažovaním nepreháňajte. Taktiež mu v mladosti nevyhovujú lokality s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou – hrdze spôsobujú poškodenie ihlíc. Vo vyššom veku to nie je problém.

            

Hnojenie treba rozdeliť na dva druhy hnojenia ihličňanov:

 

  • Jarné – dusičnaté hnojivá (napr. Liadok) – zvyšujú prírastok. Treba si ale uvedomiť, že zvyšovaním prírastku budú stromy (aj celý živý plot) redšie.

  • Jesenné – forforečné, draselné hnojivá (napr. NPK) – spôsobujú spomalenie rastu a podporujú zdrevnatenie pletív.

 

Majte na pamäti:

  • v prírode stromy nikto neprihnojuje a napriek tomu rastú. Väčšina živín vzniká v strome fotosyntézou (preto vyžadujú najmä dostatok svetla)

  • rýchly rast nie je pre okrasné dreviny, a zvlášť živé ploty, žiadúci.

  • ak už chcete použiť hnojivá, tak:

    • nikdy nehnojte dusíkatými hnojivami koncom leta a v jeseni (stromy v zime vymrznú)

    • nikdy nehnojte draselnými hnojivami na jar a v lete (zastaví sa rast, nemusia sa vytvoriť životaschopné púčiky na budúci rok)

    •  nepoužívajte „špeciálne hnojivá pre konifery“, zvyčajne je to zmes obidvoch typov hnojív, ktoré ale pôsobia proti sebe.

Pravidelný rez

 

Súčasťou zakladania živého plota zo smreka je aj rez v prvom roku od výsadby. Vďaka nemu sa začnú mladé rastliny bohato rozkonárovať už v spodnej časti budúceho plota. Pravidelný rez je dôležitý aj neskôr a vďaka nemu získava každý rok živý plot väčšiu hustotu a kompaktnosť.

Režeme aspoň raz do roka – najneskôr v lete . Udržiavacie zastrihávanie nových letorastov však môžeme robiť priebežne, kedykoľvek počas roka, okrem zimy. Vtedy odstraňujeme len suché konáre. Pravidelný rez je dôležitý aj pre dobrú kondíciu rastlín, ak by sme ho zanedbali a zrezali živý plot až do starého dreva, ťažšie by vyháňal v týchto miestach nové letorasty.

    

Nezabudnite, že ihličnany sa ťažko regenerujú zo starého dreva. Preto je spätný rez pre ne veľmi nešťastné riešenie. 

 

      Prajeme vám veľa úspechov pri pestovaní našich stromčekov a tešíme sa z toho, že vám po rokoch (7 až 10 ) strávených v našej lesnej škôlke prinesú radosť a potešenie.

 

                                               Ing. Pavel Lukáč s rodinou

 

 


Tvorba webových stránok zdarma Webnode